14. Lima II (29.8.)

Autor: Milan Balusik | 21.5.2012 o 9:00 | Karma článku: 5,61 | Prečítané:  375x

V auguste roku 2010 sme dvaja, ja a kamarát Janči, absolvovali trojtýždňovú cestu naprieč Peru, Bolíviou a Čile. Do tohoto krátkeho času sme sa snažili navšíviť čo najviac zaujímavých miest a vtesnať čo najviac zážitkov. Až teraz, po roku a pol sa mi podarilo dokončiť zápisky z tejto cesty a pripraviť fotky. Celý cestopis má 46 strán neformátovaného textu, ktorý obsahuje 28,920 slov. Aby toho naraz nebolo veľa, rozhodol som sa rozdelit text do 14 dielov, ktoré budem v týždenných cykloch publikovať. Ospravedlňte prípadné pravopisné chyby a preklepy v texte. Prajem príjemné čítanie.

Konečne som sa po dlhej dobe dobre vyspal. Ráno vstávame opäť zavčasu, pretože chceme navštíviť centrum Limy, nejaké múzeum a potom sa pomaly pobrať smerom k letisku. Lietadlo odlieta o pol ôsmej večer a radi by sme sa vyhli stresu z nestíhania. Balíme veci a opúšťame hotel. Na rohu ulíc sadáme k pouličným raňajkám. Teplý čaj nás preberá a stavia na nohy. S batohmi pomaly smerujeme k centru. Prichádzame až na most ponad rieku Rímac. Koryto je asi dvesto až tristo metrov široké ale z rieky je momentálne iba malý potok. Na druhý breh už nepokračujeme pretože sprievodca to neodporúča. Vraciame sa teda kúsok späť na návštevu Múzea inkvizície na ulici „Abancay“. Exponáty sú zaujímave, dokonca sa dá prejsť aj katakombami, keďže múzeum v minulosti slúžilo ako hlavný stan pre inkvizičné procesy a na mučenie obetí. Smolu máme však v tom, že všetky popisy sú iba v španielčine. Našťastie je to tu zadarmo. Po návšteve múzea smerujeme do samotného stredu Limy, na námesie všetkých námestí armád – „Plaza de Armas“. Budovy na tomto námestí sú ladené do žlta. Všade v centre je poriadok a čisto. Budovy sú opravené, natreté, netrčia z nich žiadne drôty ani betónové piliere. Všetky sú v štýle koloniálnej doby. Zdá sa nám že sme sa ocitli na starom kontinente, niekde v Španielsku, či Taliansku. Na hlavnom námesti sa okrem fontány a zelene nachádzajú náboženské stánky “Catedral de Lima“ a „Santuario y Monasterio de las Nazarenas“. Hneď vedľa je prezidentský palác „Palacio de Gobierno“. Je nedeľa a tak v hlavnej katedrále slúži omšu najvyšší cirkevný predstaviteľ Limy. Ten býva na námestí hneď vedľa katedrály, v nádhernej, tiež koloniálnej budove arcibiskupstva „Arzobispado de Lima“. Vôbec mu nevadí že do katedrály vstupujú hlúčiky turistov a obzerajú si ju.

 

IMG_9044.jpg

Lima - Plaza de Armas.


Na omši sa nachádza výkvet politického, kultúrneho, municipálneho a ešte boh vie akého neba. Pred katedrálou stojí rad čiernych limuzín so šoférmi a ochrankármi. Armáda sa nachádza pri prezidentskom paláci. Na poludnie tu dochádza k výmene stráže a tak armáda vypochoduje z budovy a obsadi cestu aby sa obyčajný človek nepriblížil k vysokému plotu a aby celú cerémóniu sledoval z bezpečnej vdialenosti. Skôr mi to ale celé prišlo ako demonštácia sily, keďže budova je chránená vysokým plotom a stáže sú dosť ďaleko od neho. Celá ceremónia bola úplne zbytočná a nevidel som na nej nič zaujímavé. Pár blokov od hlavného námestia stíhame omšu v kostole „La Soledad“ vo farnosti „San Franciso“. Toto je kostol pre obyčajných ľudí a pre masy. Zastavujeme sa ešte v kostole „Convento de la Merced“ na pešej zóne z hlavného námestia. Prechádzame sa uličkami, pozeráme architektúru a ľudí. Centrum Limy je naozaj príjemné a pekné. Možno je to tým, že sme ho navštívili v nedeľu a nie vo všedný deň, keď tu vládne zhon a ruch. Videli sme tu atmosféru kľudu a pohody. Túlame sa centrom a pomaly sa v neho vychádzame. Architektúra sa mení, námestia sú však farebne zladené (na jednom sú budovy natreté na bielo, na ďalšom na ružovo alebo modro). Míňame posledné peniaze v supermarkete. Ceny sú tu dosť vysoké ale kupujeme pivo a cukríky. Kokové cukríky radšej neriskujeme. V spleti uličiek s pomocou Lonelyplanetu nachádzame ulicu, ktorou ide náš známy spoj z príletu. Všimli sme si, že jeho minibusy majú jednotný náter a aj značku auta. Naskakujeme dovnútra a kupujeme si lístok za 1,5 sola. Už nie sme vystrašení, sme v pohode, vieme čo nás čaká. Caká nás zbesilá jazda mestom, pruhmi a križovatkami. Šofér nesklamal a rozlúčil sa s nami na jednotku. Vyskakujeme pri letisku, presne oproti zastávke kde sme pred pár týždňami naskočili na našu púť, lebo tá sa začala presne tu a presne tu aj končí. Vlastne ešte nekončí, končí až za križovatkou. Tam pri pumpe nachádzame malý bufet. Sadáme von a rozmieňame posledné sole na pivo. Každému vychádzajú 2 ale sú to 750 mililitrové dávky, nie pollitráky ako u nás. Alkohol a blízkosť letiska nás uvoľňuje. Sme radi že sme zdraví a v pohode došli až sem.

 

IMG_9054b.jpg

Posledné pivko, za nami je letisko.


Na letisku balím batoh do fólie za 10 dolcov. Janči to riskuje bez balenia. Absolvujeme všetky kontroly a platíme výpalné 30 dolcov pred odletom. Toto tu majú naozaj perfektne zorganizované. Majú tu asi 10 pokladní a jediné čo robia je, že prijímajú doláre. Tak sa aspoň zbavujem tých roztrhnutých. Tie nikto nechcel, ale tu ich zobrali. Let naspäť je neskutočne dlhý a únavný. Dosť z neho spíme ale aj tak sme sa už neviem dočkať príletu. Časový posun robí tiež svoje. Z Limy odlietame o pol ôsmej večer, do Amsterdamu prilietame o pol tretej poobede nasledujúci deň. V lietadle nás hneď po otvorení dverí očami kontroluje ozbrojený policajt. Dáva typy kolegom vonku. V rukáve, ktorý spája lietadlo z letiskom, nás kontroluje pes či nepašujeme drogy. Po vylezení z rukávu nasleduje kontrola pasov (regulérna kontrola pasov pri vstupe je až ďalej, toto je extra pre cestovateľov z Latinskej Ameriky) a následne nás ešte odchytáva tajný policajt v civile. Nasleduje výsluch, chlapíkovi je divné že je Janči na ľahko, bez príručnej batožiny. Vypytuje sa nás na Bolíviu, čo sme tam robili, ako dlho sme tam boli a tak. Zisťuje kde pracujeme, čo robíme. Je zjavné o čo mu ide ale slovo droga nevysloví ani raz. Ešteže som si nepribalil tie kokové cukríky. Po pristání som z okna videl, ako k lietadlu pristavili mobilný skener a každú batožinu najprv očuchal pes a potom prebehol skener. Sme kludní, máme čisté svedomie, nič zakázané vedome nevezeme. Zbytok cesty sa už nič mimoriadne nedeje. Akurát na letisku v Budapešti zisťujem, že mi strelilo jedno pivo a zasmradilo celý batoh. Našťastie veci sú pobalemé v igelitkách. Dobrý zvyk z turistiky. Problém máme s nájdením Jančinho otca, beháme po letisku z jednej haly do druhej asi pol hodinu, kým sa nám podarí zosúladiť a nájsť. Nebol by to vôbec problém keby sme neboli neskutočne unavení a vyčerpaní. Cesta autom ubehla v poriadku a úplne vysilený som o desiatej hodine večer padol doma do postele.

Bol to pekný a vydarený výlet. Koniec.

 

Viac fotiek na:

https://plus.google.com/u/0/photos/101753267359297794842/albums/5709449553940510673

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?