reklama

10. Arica a Tacna (24.8.)

(Pozor, neviem preco ale internet explorer clanok nenacita! Pouzite prosim iny prehliadac) V auguste roku 2010 sme dvaja, ja a kamarát Janči, absolvovali trojtýždňovú cestu naprieč Peru, Bolíviou a Čile. Do tohoto krátkeho času sme sa snažili navšíviť čo najviac zaujímavých miest a vtesnať čo najviac zážitkov. Až teraz, po roku a pol sa mi podarilo dokončiť zápisky z tejto cesty a pripraviť fotky. Celý cestopis má 46 strán neformátovaného textu, ktorý obsahuje 28,920 slov. Aby toho naraz nebolo veľa, rozhodol som sa rozdelit text do 14 dielov, ktoré budem v týždenných cykloch publikovať. Ospravedlňte prípadné pravopisné chyby a preklepy v texte. Prajem príjemné čítanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Rozvidnieva sa a my stojíme v ďalšom novom meste. Snažíme sa opäť zorientovať a neskočiť na lep prvému taxikárovi, ktorý nám ponúka predraženú cestu do Tacny v Peru. Podľa sprievodcu je stanovište autobusov do Tacny mimo tohoto nástupišťa ale takmer hneď vedľa. Pýtame sa miestnych, ktorí čakajú na križovatke na svoj odvoz a tí nás posielajú na opačnú stranu. Šaškujeme na autobusovej zastávke ale všetci nás posielajú na stanovisko taxíkov. Taxík do Tacny stojí 8 dolárov, čo je 16 tisíc chilských pessos ale taxikári chcú 20. Zvláštny kurz asi preto že sme turisti. Nevieme nájsť spomínané nástupište autobusov a tak sa motáme medzi taxikármi a zastávkou na hlanej ceste. Napokon sa nám podarí nájsť aj autobusy, nástupište bolo hneď vedľa taxíkov, za budovami kde predávali lístky. V tme sme si to nevšimli. Za lístok do Tacny platíme 10 solov plus odchodové výpalné za použitie terminálu. Zbytok míňame na blbosti, tieto peniaze už nebudeme potrebovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Čo sa hojne nezalieva, nie je zelené.


Autobus nemá pevný odchod, aj keď to má na skle napísané. Čaká kým sa nazbiera dosť ľudí, to znamená kým sa nenaplní do posledného miesta. Konečne odchádzame. Pozeráme z okna na ruch v rannej Arice. Arica leží na pobreží Tichého oceánu a je najsuchším mestom na svete. Ročne tu spadne menej ako 1 mm zrážok. Napriek saharskej klíme je vlhkosť veľmi vysoká a nad mestom sa tiahne oblačnosť. Arica bola dôležitým námorným prístavom kde sa nakladalo stiebro vyťažené v najväčšej stiebornej bani na svete – v Potosí. Prístav bol preto mnoho krát vyplienený pirátmi. Mesto patrilo Peru, Bolívii ale po pacifických vojnách skončilo v Chile. Z Aricy do Tacny vedie prvá železnica na juhoamerickom kontinente. Má dĺžku 53km a je stále funkčná. Keďže vlaky sú drahšie a chodia menej často, túto raritu sme vypustili. Na hraniciach musíme znova absolvovať povinné predstavenie colníkov a ozbrojených vojakov. Vraciame imigračný chilský lístok a presúvame sa na stranu Peru. Tu dostávame nový lístok, sme zaevidovaný do počítača a samozrejme nechýba obrovský skenner na potraviny, kvety a iné zakázané produkty. Prechádzame hladko ale aj tak to trvá asi hodinu. Posúvame si čas o jednu hodinu naspäť. Celý 18 kilometrový úsek medzi mestami absolvujeme za 2 hodiny. Mesto sa nazýva „San Pedro de Tacna“. Je známe svojim patriotizmom. V roku 1929, keď bolo mesto po pacifických vojnách súčasťou Chile, sa občania rozhodli pripojiť naspäť k Peru. Za to majú rôzne výhody, napríklad špeciálny bezcolný status. V Tacne sa rozhodujeme čo ďalej. Sme opäť v obliehaní nadhadzovačov autobusových lístkov, ubytovania a taxikárov. Zisťujeme možnosti dopravy do Arequipy a odchody autobusov. Nakoniec sa rozhodujeme pre autobus a prehliadku mesta vynechávame. Nechceme prísť do Arequipy neskoro v noci, pretože si musíme zabezpečiť výlet na Chachani. Neskôr sa toto rozhodnutie ukázalo ako dobrý krok a správne nastavenie priorít.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Odtiaľto bol skutočne nádherný výhľad na cestu.


Vyberáme si najlacnejší autobus, spoločnosti „Morquega“ a keďže je iba pol hodina do odchodu, dostávame aj malú zľavu. Lístok nás teda stojí 18 solov. Rezervujeme si miesta úplne v predu, nad šoférom, takže budeme mať nádherný výhľad na cestu. Čas, ktorý nám zostáva do odchodu využívame na raňajky. Na križovatke pred stanicou sú babky, u ktorých sa dá najesť. Kupujeme si obložené žemle, skúšame rôzne kombinácie a nápoje. Nevieme ani čo jeme ale chutí to dobre. V prípade že neskôr dostaneme hlad, nie je problém kúpiť si jedlo a autobuse. Pred odchodom ešte absolvujeme natáčanie na kameru a vyrážame. Míňame colnú kontrolu na hraniciach mesta kde si ešte kupujeme „ maíz con queso“, vynikajúcu veľkozrnnú kukuricu so syrom. Syr v tomto prípade slúži namiesto soli. Cesta pred nami je rovná a nekonečná, trerén mierne zvlnený. Ak cesta nie je rovná stúpame v zákrutách do nejakého sedla alebo naopak, zo sedla klesáme. Dlhšiu zastávku máme v mestečku Moquegua. Z výšky autobusu pozorujeme ruch na ulici a sledujeme striedajúcich sa predajcov v našom autobuse. Cesta do Arequipy trvá 8 hodín. Takmer celá trasa vedie po panamerickej diaľnici. To znamená že cesta je dobrá, asflatová i keď na premávku v okolí väčších miest už nestačí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokračovanie o týždeň.

Viac fotiek na:

https://plus.google.com/u/0/photos/101753267359297794842/albums/5709453131756663393

Milan Balusik

Milan Balusik

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pisem o tom, o com pisat chcem Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu